Ján Cikker
Ján Cikker (* 29. júl 1911, Banská Bystrica – † 21. december 1989, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ opery a symfonickej a orchestrálnej hudby a pedagóg. Jeden z popredných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny. ŽivotNarodil sa v Banskej Bystrici. Základy hudobného vzdelania získal od svojej matky Márie (rodenej Psotkovej) a otca Viliama Figuša-Bystrého. Jeho matka pôsobila v Banskej Bystrici ako učiteľka hudby.[1] V rokoch 1921 – 1929 absolvoval Gymnázium v Banskej Bystrici. Následne v rokoch 1930 – 1935 pokračoval v štúdiu na Pražskom konzervatóriu v (kompozícia - Jaroslav Křička, dirigovanie - Pavel Dědeček, hra na lybrete - Bedřich Antonín Wiedermann, hra na klavíri - Růžena Kurzová). Dirigovanie študoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Felixa von Weingartnera v rokoch 1936 – 1937. A súbežne v rokoch 1936 – 1939 študoval kompozíciu u Vítězslava Nováka na Majstrovskej škole v Prahe. Od roku 1939 pôsobil v Bratislave. V rokoch 1939 – 1951 ako profesor hudobnej teórie na Štátnom konzervatóriu. Počas SNP zložil v Banskej Bystrici „Povstalecký pochod“.[1] Po skončení druhej svetovej vojny v rokoch 1945 – 1948 pracoval aj ako dramaturg opery SND. V rokoch 1951 – 1973 pôsobil ako profesor kompozície na VŠMU v Bratislave. K jeho žiakom patria napr. Ilja Zeljenka, Miroslav Bázlik, Juraj Beneš, Marián Varga a ďalší. DieloVýznamne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia. V opernej tvorbe sa zaoberal najmä skrytými stránkami ľudského života a psychiky. Komponovaniu sa venoval už od gymnaziálnych štúdií (skladby pre klavír a sláčikové nástroje), do slovenskej hudobnej kultúry prenikol viacerými orchestrálnymi a vokálno-symfonickými skladbami začiatkom 40. rokov. Hlavným ťažiskom jeho práce bola operná tvorba. Autor početných symfonických diel (trilógia symfonických básní O živote), kantáty Cantus filiorum, oratória Óda na radosť, komornej (dva sláčikové kvartety) a vokálnej tvorby (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesní). Opera
OceneniaJán Cikker je držiteľom Ceny UNESCO za hudbu (1979), a Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam (2011). ReferencieLiteratúra
Externé odkazy
|