|
Antonín Dvořák
Antonín Dvořák (* 8. september 1841, Nelahozeves[1] – † 1. máj 1904, Praha) bol český hudobný skladateľ obdobia romantizmu. Je svetovo najznámejším a najhranejším českým skladateľom vôbec.[2][3] Je po ňom pomenovaný impaktný kráter Dvořák na planéte Merkúr[4][5] a planétka 2055 Dvořák. Charakteristika tvorbyHoci bol mladý Dvořák očarený Wagnerom, jeho diela poukazujú skôr na romantiku tradičného zamerania. V neskoršom období ho ovplyvnil i jeho priateľ Brahms, s ktorým ho môžeme zaradiť do prúdu tzv. klasicko-romantickej syntézy. Zásadným inšpiračným zdrojom bola česká ľudová pieseň a slovanská tematika. Skladateľ sa pridŕžal tradičných foriem a postupov, jeho inštrumentácia taktiež vychádza zo zaužívaných modelov, hoci treba povedať, že je veľmi účinná a na výbornej úrovni. Najsilnejšou skladateľovou stránkou bola však mimoriadna a prakticky nevyčerpateľná melodická invencia, ktorá poukazuje na veľkého génia. Charakter Dvořákových diel je prevažne optimistický, s veľkou mierou spontánnosti a vrúcnosti. Antonín Dvořák sa svojou tvorbou zaradil k vrcholným svetovým skladateľským zjavom. Neustály dopyt po jeho dielach a ich všeobecná obľúbenosť sú dôkazom jeho kompozičného majstrovstva a umeleckej nadčasovosti. Húževnatosť, s akou systematicky zdokonaľoval svoje skladby a vášnivá láska k hudbe, ktorú pretavuje i do svojich piesní, je obdivuhodná i dnes. Skladateľ aj teraz po vyše 100 rokoch po smrti zostáva mohutným pilierom, o ktorý sa opiera vývoj novodobej českej i slovenskej hudby, nachádzajúc v ňom podnety obzvlášť plodné a všestranné. Zostane bohatým zdrojom krásy, z ktorej sa ľudstvo bude môcť tešiť a poučovať v každom čase. Životopis Narodil sa ako prvý[6] zo štrnástich detí, z ktorých sa osem dožilo dospelosti[7] do rodiny mäsiara Františka. Malý Toníček sa začal už v útlom veku znamenito oháňať sláčikom malých husličiek, s tušením jeho budúceho talentu. Ten si všimol jeho strýko Antonín Zdeněk s učiteľom hudby Antonínom Liehmannom, pri jeho učení sa za mäsiara v Zlonicích. Vďaka ich podpore sa mladý Antonín ocitol v cirkevnom ústave v tzv. organovej škole. V šestnástich rokoch (1857) odišiel do Prahy študovať organovú školu, kde absolvoval v roku 1859. Od roku 1862 hral na viole v orchestri Prozatímního divadla, od roku 1866 pod vedením Bedřicha Smetanu[8]. V tomto orchestri zostal do roku 1871[9]. Prvé jeho diela vznikli ešte bez kontroly a vedomia verejnosti. Sú to skladby komorné, symfónie, piesne, omše a dokonca aj dve opery (Alfréd a Kráľ a uhliar). Antonín Dvořák veľmi obdivoval tvorbu Wagnera a Liszta, ale rozhodol sa nevydať sa ich cestou. Z výrazového omámenia nemeckých novoromantikov mu pomáhalo oslobodiť sa hlavne rastúce dielo Bedřicha Smetanu. Po skladbách komorných a orchestrálnych prešiel Antonín Dvořák v roku 1870 k piesňam. Do povedomia pražskej verejnosti vošiel 10. decembra 1871 piesňou Spomínanie na súkromnom večierku Dr. L. Procházku. Mladý Dvořák očaril svojimi klavírnymi Moravskými dvojspevmi Johannesa Brahmsa[10],. Získal tak vplyvného priateľa, ktorý mu dopomohol k medzinárodnému úspechu tým, že ho odporučil svojmu berlínskemu vydavateľovi Fritzovi Simrockovi. Po vzrastajúcom úspechu bol Dvořák pozvaný do Ameriky, kde pôsobil ako profesor na konzervatóriu v New Yorku, v rokoch 1892 – 1895 ako jeho riaditeľ. V USA sa mu však neprestalo cnieť za domovom, preto sa v roku 1895 vrátil späť do Čiech. Po návrate sa stal profesorom na pražskom konzervatóriu[11], kde vychoval rad významných českých skladateľov, ako napr. Vítězslav Novák, Oskar Nedbal a Josef Suk starší. Josef Suk sa zoznámil a neskôr, v roku 1897, oženil s Dvořákovou dcérou Otíliou, stal sa tak jeho zaťom. Dvořák zomrel náhle, 1. mája 1904 v Prahe, ako slávny a svetovo uznávaný skladateľ, na mozgovú mŕtvicu.[12]. 5. mája bol pochovaný na Vyšehradskom cintoríne[13] OsobnosťDvořák bol pobožný muž, nekomplikovaná a láskavá osobnosť. Tieto vlastnosti, vzácne v umeleckej sfére, z neho robia jedného z najvyrovnanejších skladateľov v dejinách. Medzi jeho záľuby patrili najmä železnice a chov holubov. Dokázal stráviť dlhé hodiny na železničných staniciach, kde fascinovane pozoroval prichádzajúce lokomotívy. V tejto sfére postupne získal prehľad porovnateľný s odborníkom. Skladateľ trpel agorafóbiou, ktorá sa vystupňovala hlavne v posledných rokoch života. DieloDvořák s úspechom zasiahol do všetkých oblastí hudobnej tvorby. Už za svojho života sa preslávil hlavne vďaka orchestrálnym skladbám, z ktorých najslávnejší je Violončelový koncert h-mol a Symfónia č. 9 "Z Nového sveta", ktorá patrí vo svetovom meradle k najobľúbenejším a piatim najčastejšie uvádzaným symfóniám. Často interpretované sú aj Symfónia č. 8 a Symfónia č. 7, ktorá je odborníkmi považovaná za najprepracovanejšie a najcennejšie Dvořákovo symfonické dielo. Nezaostáva však ani komorná tvorba, z ktorej vyniká Sláčikové kvarteto F-dur "Americké" a množstvo krásnych piesňových cyklov. Je aj tvorcom viacerých opier. Najznámejšia Rusalka, ktorá však vo svete nebola dodnes v plnej miere docenená (s výnimkou slávnej árie Měsíčku na nebi hlubokém). Pri vokálnych dielach nemožno obísť chrámovú hudbu (Stabat Mater a ďalšie). Skladateľov melodický dar je príčinou toho, že sa mnohé jeho skladby stali až notoricky známe, ako napríklad jeho Humoreska č. 7. Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
