Eugen Suchoň

Eugen Suchoň
Eugen Suchoň (okolo roku 1968)
Základné informácie
Narodenie	25. september 1908 Pezinok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	5. august 1993 (84 rokov) Bratislava, Slovensko
Hudobný smer	20. storočie
Dielo
Ťažiskové žánre	opera, klasická hudba
Odkazy
Eugen Suchoň multimediálny obsah na commons
Hudobný portál  Biografický portál

Eugen Suchoň (* 25. september 1908, Pezinok – † 5. august 1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. Vo svojej tvorbe hojne vychádzal zo slovenskej ľudovej melodiky.

V roku 2008 si Slovenská republika pripomínala jeho 100. výročie narodenia, zaradené aj do kalendára výročí UNESCO^[1] pre roky 2008 – 2009. Pri tejto príležitosti Hudobné centrum koordinovalo rozsiahly projekt s názvom Storočnica Eugena Suchoňa, v rámci ktorého sa uskutočňuje rad hudobných aj odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí.

Dňa 25. septembra 2024 bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa s ľavičkou na mieste, kde sa v minulosti nachádzal jeho rodný dom.^[2]

Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí.

• od 1917 – 1923 gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
• 1927 – 1931 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír – Frico Kafenda, dirigovanie – Josef Vincourek)
• 1931 – 1933 štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
• 1933 profesor teoretických predmetov a od 1948 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave)
• 1941 – 1948 profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
• 1948 – 1960 profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave
• 1963 – 1974 prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského

Eugen Suchoň sa narodil v Pezinku, v dome oproti rímskokatolíckej fare na Farskej ulici (dnes priestor pri vzduchotechnike PKC) a v meste prežil celú svoju mladosť. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 bol založený Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Bélu Kélera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko desiatok jeho olejomalieb.

Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera. Nedeľné omše sprevádzal hrou na organe.

Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. V Bratislave nadviazal priateľstvá s intelektuálmi nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych – spoznáva sa s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom.

Spolupracoval zo speváckym chlapčenským zborom Trnavskí saleziánski speváčikovia, ktorý založil a viedol dirigent salezián, Jozef Strečanský. Tento spevácky zbor si vybral, aby ako prví interpretovali jeho hymnickú pieseň Aká si mi krásna.^[3]

Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1949 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari.

• 1937 Cena Slovenskej krajiny za scénickú hudbu Kráľ Svätopluk 
• 1937 Bellova cena mesta Bratislavy za Baladickú suitu 
• 1941 Štátna cena I. stupňa za Baladickú suitu 
• 1951 Štátna cena I. stupňa za operu Krútňava 
• 1951 Štátna cena II. stupňa za hudbu k filmu Boj sa skončí zajtra 
• 1954 Štátna cena II. stupňa za Metamorfózy 
• 1958 titul Národný umelec pri príležitosti 50. narodenín skladateľa 
• 1960 Štátna cena I. stupňa za operu Svätopluk 
• 1964 Cena Mikuláša Schneidera-Trnavského 
• 1967 Pamätná medaila SND za zásluhy o rozvoj slovenskej národnej scény 
• 1968 Rad práce za umeleckú a kultúrnopolitickú činnosť 
• 1968 Čestné občianstvo mesta Pezinok 
• 1968 Čestné občianstvo mesta Piešťany 
• 1968 Čestné občianstvo mesta Trenčianske Teplice 
• 1969 Čestný člen Ochranného zväzu autorského v Prahe 
• 1969 Čestný doktorát Univerzity Komenského v Bratislave^[4] 
• 1972 Pamätná medaila Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne 
• 1973 Štátna cena I. stupňa za Symfonickú fantáziu na tému BACH 
• 1978 Rad víťazného februára za mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry pri príležitosti 70. narodenín skladateľa 
• 1978 Pamätná medaila mesta Bratislavy za zásluhy o výstavbu 
• 1978 Zlatá medaila VŠMU v Bratislave 
• 1979 Talichova medaila Slovenskej filharmónie, udelená pri príležitosti 30. výročia založenia SF 
• 1981 Herderova cena, Hamburg - Viedeň 
• 1981 Výročná cena vydavateľstva OPUS za muzikologické dielo Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk 
• 1982 Zlatá medaila Monnaire de Paris (Parížska mincovňa) 
• 1988 Rad republiky pri príležitosti 80. narodenín skladateľa 
• 1991 Národná cena Slovenskej republiky za celoživotné hudobné dielo, hlboko spojené so základnými hodnotami slovenského národného charakteru .

V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

• Angelika (1925-1926), prvý, doteraz neinscenovaný slovenský balet hudobného skladateľa Eugena Suchoňa. Svetová premiéra 27. september 2014 v Historickej budove opery SND v Bratislave v rámci jubilejných Bratislavských hudobných slávností.

• Ester – nedokončená opera (1927)
• Maškrtka – nedokončená opera (1927)
• Krútňava (1941 – 49), libreto: Eugen Suchoň a Štefan Hoza, premiéra: 10. december 1949
• Svätopluk (1953 – 59), premiéra: 10. marec 1960

• Balada pre lesný roh a orchester (1928)
• Sonáta As dur pre husle a klavír (1929 – 30)
• Malá suita s passacagliou (1931 – 32)
• Burleska pre husle a orchester (1933)
• Predohra Kráľ Svätopluk (1935)
• Baladická suita (1935)
• Fantázia pre husle a orchester (1948)
• Metamorfózy (1953)
• Šesť skladieb pre sláčikový orchester (1955 – 63)
• Rapsodická suita pre klavír a orchester (1965)
• Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche), cyklus skladieb pre klavír, organ, sláčikový orchester a bicie nástroje (1967 – 69)
• Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčiky a bicie (1971)
• Concertino pre klarinet a orchester (1977)

• Sláčikové kvarteto (1930 – 31)
• Serenáda pre dychové kvinteto (1932 – 33)
• Klavírne kvarteto (1932 – 33)
• Sonatína pre husle a klavír (1937)
• Obrázky zo Slovenska, šesť cyklov skladieb pre klavír (1954 – 55)
• Poéme Macabre pre husle a klavír (1963)
• Kontemplácie pre recitátora a klavír (1964)
• klavírna Elégia a Toccata (1973-78)
• Elégia pre trombón a komorný orchester^[5]
• Legenda pre klarinet a sláčikový orchester^[6]

• Bačovské piesne pre barytón a klavír (1929)
• Slovenské ľudové piesne (1930)
• Nox et solitudo na báseň Ivana Krasku – piesňový cyklus (1932)
• Štyri slovenské ľudové piesne pre soprán a klavír (1936)
• Žalm zeme podkarpatskej – kantáta (1937 – 38)
• Piesne z hôr, 6 slovenských ľudových piesní pre soprán, tenor a malý orchester (alebo klavír 1938 – 41)
• Spievanky (1950)
• Terchovské spevy (1950)
• Triptych O krvi: piesne Ad Astra na básne Štefana Žáryho (1961)
• Slovenská pieseň na báseň J. Smreka (1972)
• Pohľad do neznáma (1976 – 77) piesňový cyklus na slová Petra Štilichu

• O horách – vokálna symfónia (1934 – 42)
• O človeku – cyklus miešaných zborov na básne Jána Smreka (1962)

• Boj sa skončí zajtra (1951)

• Všeobecná náuka o hudbe (1955)
• Akordika v hudbe 20. stor. (1977)

1. ↑ 100th anniversary of the birth of Eugen Suchoň, music composer
2. ↑ VIDEO: Pocta Eugenovi Suchoňovi - pamätná tabuľa a lavička [online]. TV Pezinok, [cit. 2024-09-27]. Dostupné online.
3. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276 - 277.
4. ↑ Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-12]. Dostupné online.
5. ↑ Sme.sk - Dve premiéry neznámych diel Eugena Suchoňa
6. ↑ mojcasopis.sk – Zrútil sa jej svet^{[nefunkčný odkaz]}

• Jozef Kresánek: Národný umelec Eugen Suchoň, SVKL (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry), 1961
• Kresánek, J., Vajda, I.: Národný umelec Eugen Suchoň. OPUS Bratislava, 1978
• Zavarský, Ernest: Eugen Suchoň. Hudobné centrum, 2008
• Suchoňová, Danica: Podmanený svet. Mladé letá, 1981
• Štilichová - Suchoňová, Danica: Život plný hudby. Mladé letá, 2005
• Jegorová, V.: Eugen Suchoň, Žizň i tvorčestvo. Sovietsky kompozitor, 1987
• Suchoň, Eugen: Denník z notovej osnovy. Perfekt, 2012
• Štilichová, Danica: Krútňava vo svete. Slovenské národné múzeum, 1993
• Eugen Suchoň: Slovenské národné múzeum - Hudobné múzeum, Bratislava, 2008
• Eugen Suchoň, Hudobnoteoretické dielo. Hudobné centrum, Bratislava 2018

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugen Suchoň

• Stránky venované Eugenovi Suchoňovi - www.suchon.info (po anglicky)
• Hudobné centrum
• Storočnica Eugena Suchoňa Archivované 2016-03-07 na Wayback Machine