Od nástupu Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 sa politická situácia Česko-Slovenska postupne zhoršovala. Tlak nacistického Nemecka na Česko-Slovensko sa po prvý raz vystupňoval v septembri 1938, keď podpísaním Mníchovskej dohody a jej prijatím česko-slovenskými orgánmi došlo k pripojeniu Sudet s prevažne nemeckým obyvateľstvom k Veľkonemeckej ríši. Česko-Slovensko vtedy prišlo nielen o významnú časť obyvateľstva (3,2 milióna Nemcov, 750-tisíc Čechov a Slovákov), ale tiež o významné priemyselné podniky a obranný systém, ktorý bol vybudovaný pre prípadný konflikt s rozpínajúcim sa Nemeckom. Česko-Slovensko odstúpilo aj ďalšie územia na základe požiadaviek Poľska (Tešínsko) a Maďarska (prakticky celé južné Slovensko, pozri tiež Prvá viedenská arbitráž).
Pomníchovské Česko-Slovensko bolo rozčlenené na štyri územné celky (Česká zem, Moravská zem, Slovenská krajina a Zakarpatská Ukrajina). Na Slovensku celkom ovládla politický život Hlinkova slovenská ľudová strana a napriek tomu, že vo vedení prevažovalo jej umiernenejšie krídlo na čele s Tisom, ktorá uvažovala o postupnom odčlenení od Česko-Slovenska, Hitler donútil slovenskú reprezentáciu v marci 1939 k okamžitému vyhláseniu samostatnosti. Stalo sa tak po návšteve Tisa v Berlíne 13. marca1939 na zasadnutí slovenského snemu 14. marca1939.
V noci zo 14. na 15. marca1939 sa v Berlíne stretol Emil Hácha v sprievode ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s Hitlerom a Göringom. Hitler zastrašovaním a vyhrážkami nútil Háchu k okamžitému podpisu pripraveného protokolu. Háchovi oznámil, že o 6:00 ráno jednotky Wehrmachtu začnú okupovať české krajiny a Luftwaffe bude bombardovať Prahu. Zrútený a ťažko chorý Hácha nad ránom protokol podpísal a zatelefonoval predsedovi vlády Beranovi, aby ho upovedomil a vydal rozkaz generálovi Janovi Syrovému, aby armáda nekládla odpor a nechala sa odzbrojiť.
V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom. 16. marca 1939 Adolf Hitler na Pražskom hrade vydal Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vymedzeným a bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.
Charakteristika
Protektorát nemal žiadne podstatné znaky štátnej existencie a fiktívna bola aj tzv. autonómia, ktorú nacisti poskytli českej protektorátnej vláde, ktorej pomoc bezprostredne potrebovali k ovládaniu krajiny. Česká autonómna správa na čele s protektorátnou vládou a štátnym prezidentom (Emilom Háchom) bola od začiatku podriadená nemeckej správe na čele s ríšskym protektorom.
Protektorátny režim bol formou neobmedzenej fašistickej diktatúry nemeckého imperializmu nad českým národom, ktorého konečným cieľom bolo úplne vyhladenie a ponemčenie českých krajín. České obyvateľstvo protektorátu bolo vystavené politickému aj sociálnemu útlaku, prejavovalo spontánny odpor proti nacistickej okupácii a protektorátnemu režimu a postupne rozvinulo rôzne formy organizovaného aktívneho odboja. Na prejav odporu (napríklad atentát na Heydricha27. mája1942) odpovedali okupanti brutálnymi represiami, množstvo Čechov a Moravanov bolo popravených, uväznených a umučených v koncentračných táboroch.
Územie protektorátu bolo rozčlenené na dve zeme, ktorými boli Čechy a Morava (de iure územne oklieštená Moravsko-sliezska zem). 1. januára1940 došlo potom k významnej úprave zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Zeme sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľkým podstatným zmenám členenia na oberlandráty.
Územie protektorátu sa členilo na dve krajiny, ktorými boli Čechy a Morava. Krajiny sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľko podstatným zmenám členenia na oberlandráty.
Podpis držiteľa, dátum vydania a okresný úrad, pečiatka úradu, vľavo miesto na úpravy využité po vojne na dolepenie papiera s určením národnosti.
Miesto na úpravy, prázdne.
Miesto pre opravy, a práva a povinnosti držiteľa preukazu.
Literatúra
GEBHART, Jan; KUKLÍK, Jan. Dramatické i všední dny protektorátu. 1. vyd. Praha : Themis, 1996. 287 s. ISBN 80-85821-35-4.
PASÁK, Tomáš. Pod ochranou říše. Praha : Práh, 1998. ISBN 80-85809-88-5.
BRANDES, Detlef. Češi pod německým protektorátem : okupační politika, kolaborace a odboj 1939–1945. 2. vyd. v čes. jaz. Praha : Prostor, 2000. 657 s. ISBN 80-7260-028-1.
UHLÍŘ, Jan Boris. Protektorát Čechy a Morava v obrazech. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 799 s. ISBN 978-80-7360-675-6.
UHLÍŘ, Jan Boris. Protektorát Čechy a Morava 1939–1942 : srdce Třetí říše. Praha : Ottovo nakladatelství, 2017. 704 s. ISBN 978-80-7451-602-3.
UHLÍŘ, Jan Boris. Karl H. Frank 1939–1946 : obrazový životopis kata českého národa. Praha : Ottovo nakladatelství, 2017. 480 s. ISBN 978-80-7451-556-9.
PADEVĚT, Jiří. Kronika protektorátu : represe, rezistence, holokaust, státní a okupačná správa, kolaborace, bojové operace, kultura, všední život. 1. vyd. Praha : Academia, 2021. 871 s. ISBN 978-80-200-3203-4.
JANOUŠEK, Pavel. Dějiny české literatury v Protektorátu Čechy a Morava. Praha : Ústav pro českou literaturu AV ČR : Academia, 2022. 735 s. ISBN 978-80-200-3377-2.
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.
.svg)
.svg)
.svg)
