Česká a Slovenská Federatívna Republika (skr. ČSFR; po česky Česká a Slovenská Federativní Republika) bol oficiálny názov Česko-Slovenska (podľa zákona 101/1990 Zb.) od 23. 4. 1990 do zániku Česko-Slovenska 31. 12. 1992.[1] Česko-Slovensko bolo v tom čase demokratický federatívny štát na území Česka a Slovenska. Názov sa v rozpore s vtedajšími Pravidlami slovenského pravopisu a Pravidlami českého pravopisu úmyselne píše s veľkými začiatočnými písmenami vo všetkých slovách názvu (v neskorších Pravidlách slovenského pravopisu bol názov uvedený ako výnimka z bežných pravidiel).[2]
Zemepisný názov ČSFR znel v slovenčine Česko-Slovensko a v češtine Československo. ČSFR mala v rokoch 1990 – 1992 dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky Czecho-Slovakia[3], francúzsky Tchéco-Slovaquie, nemecky Tschecho-Slowakei atď.) a bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky Czechoslovakia, francúzsky Tchécoslovaquie, nemecky Tschechoslowakei atď.).
↑ S akými (malými/veľkými) písmenami písať názov republiky Česká a Slovenská federatívna republika?. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2016-11-26]. ISSN1335-4418.
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.