Share to: share facebook share twitter share wa share telegram print page

 

Vladimír Krčméry

Vladimír Krčméry
slovenský infektológ, onkológ
a univerzitný profesor
Vladimír Krčméry
Narodenie23. júl 1960
Bratislava, ČSSR
Úmrtie20. december 2022 (62 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
PríbuzníSilvester Krčméry (strýko) Silvester Krčméry ml. (synovec)
ManželkaTerézia Krčméryová
DetiMichal, Monika, Lucia, Dominika
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimír Krčméry

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. (* 23. júl 1960, Bratislava – † 20. december 2022, Bratislava) bol slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, univerzitný profesor, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách.[1]

Bol zakladateľom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (VŠZaSP), kde v rokoch 2002 – 2013 pôsobil aj ako rektor. Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2007 zriadilo na jeho podnet Národné referenčné centrum pre tropické choroby v Bratislave ako špecializované pracovisko Ústavu verejného zdravotníctva na VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave.[2] Od 15. marca 2017 bol opäť rektorom školy VŠZaSP[3] a zároveň aj prednostom Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UN Bratislava.[4]

Životopis

Vladimír Krčméry sa narodil v Bratislave v rodine vedca a lekárky.[5] V roku 1985 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.[6] Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v zahraničí – v USA, v Česku a v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty – Dr. h. c. : na americkej súkromnej katolícko-jezuitskej univerzite v Scrantone (2007)[7] a na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach (2006, v odbore „verejné zdravotníctvo“).[8] Profesionálne začal pôsobiť v roku 1985 na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Odtiaľ odišiel pracovať do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, kde bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie.

Budoval Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Trnavskú univerzitu a nakoniec vybudoval súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety. V roku 1992 prišiel na podnet profesora Júliusa Kováča z Lekárskej fakulty do Trnavy, aby tu obnovil Trnavskú univerzitu. Založil najskôr zdravotnícku sekciu a o dva roky aj Fakultu zdravotníctva, na ktorej bol dve funkčné obdobia dekanom. Potom bol aj prorektorom a krátke obdobie aj predsedom senátu. Chcel, aby bola v Trnave univerzita s medzinárodným rozmerom. To sa mu aj čiastočne podarilo, lebo začali pôsobiť a učiť v zahraničí, v Keni. Otvoril tam s kolegami nielen humanitárne, ale aj vedecké a pedagogické projekty. Založenie súkromnej vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety bola pre profesora cesta ako vygenerovať finančné prostriedky pre medzinárodnú činnosť a zahraničné humanitárne misie, sociálne a vedecké projekty, nakoľko Trnava bola verejná vysoká škola.[9] Od roku 1995 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a poverený dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne, v Česku (od roku 1997). V rokoch 1998 – 2001[10] pracoval ako profesor zdravotníckeho manažmentu a administratívy na University of Scranton, Panuska School of Professional Studies.

V roku 2002 založil neziskovú organizáciu a súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská – ústavy po celom Slovensku a vzdeláva študentov okrem Slovenska aj v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku, v Afrike a ďalších krajinách v oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a zároveň pomáha svojimi rozvojovými projektami v krajinách tretieho sveta. Zároveň bol založený Tropický tím Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zložený zo zdravotníkov, lekárov a sociálnych pracovníkov v roku 2002 na pôde VŠ ako nezisková organizácia. [11] Akreditáciu získala VŠZaSP sv. Alžbety v roku 2003.Už počas pôsobenia na Trnavskej univerzite vo funkcii dekana založil zahraničné zdravotnícke misie Trnavskej univerzity. Profesor začal pracovať pre chudobných ešte ako dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Spolu s dvoma lekármi[12] otvoril prvý zahraničný projekt TU v africkej Keni.

Po založení VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave začali otvárať zahraničné misie pod hlavičkou tejto súkromnej vysokej školy. Úspešný liečebno-charitatívny projekt v Kambodži – House of family – detské domovy pre deti z ulice, liečené slovenskými lekármi na HIV, založil profesor Krčméry už pod hlavičkou súkromnej VŠZaSP sv. Alžbety. Projekt sirotincov pre choré osirotené deti z ulice v Kambodži bol úplne prvý projekt Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá vznikla 2 mesiace pred otvorením House of Smile, bol to darček prvej posádky k vzniku novej školy, a výrazne ovplyvnil jej charakter. Za 12 rokov má už 101 projektov, ale prvý je len jeden a ten je vždy prvý a to je klinika sv. Maxa Kolbeho – House of family.[13] Donedávna Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety participovala na 72 rozvojových projektoch v dvadsiatich piatich krajinách sveta. Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných.[14] Na zahraničných misiách Univerzity sv. Alžbety a takisto v sociálnych zariadeniach na Slovensku, ktoré otvorila VŠZaSP sv. Alžbety a v spolupracujúcich zdravotníckych zariadeniach – nemocniciach majú študenti tejto školy možnosť vykonávať letnú či povinnú prax v odbore, ktorý študujú.

V roku 2006 sa Ján Slota mladší, syn vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu, vrátil z afrického Beninu nakazený maláriou a ležal v nemocnici v ohrození života (v umelom spánku a dýchal pomocou prístrojov).[15] Lekári a novinári, ktorí medializovali tento prípad ťažkého priebehu malárie u Jána Slotu mladšieho sa obrátili na profesora Krčméryho ako na odborníka na tropickú medicínu s prosbou o pomoc, následne profesor Krčméry priniesol zo zahraničia špeciálne lieky na maláriu, ktoré na Slovensku neboli dostupné a ktoré Jánovi Slotovi mladšiemu zachránili život. Zásoby antimalarík ani vedomosti slovenských lekárov neboli dostatočné a táto oblasť nebola pred vznikom Národného referenčného centra na Slovensku dostatočne pokrytá.[16] Problémy s liečbou malárie na Slovensku boli hlavnými dôvodmi na zriadenie Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku v Bratislave v roku 2007, ktoré vzniklo pôde jeho univerzity, by sa malo oprieť o znalosti expertov získané v trópoch.[17]

Od februára roku 2007 bol profesor V. Krčméry oficiálne ustanovený za rektora VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.[18] V decembri roku 2008 odstúpil z pozície rektora VŠZaSP sv. Alžbety na protest proti ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS), ktorý zverejňoval informácie o vysokej škole ešte pred ukončením previerok – komplexnej akreditácie. Minister Mikolaj kritizoval pomer denných a externých študentov, nedostatky v pracovných úväzkoch zamestnancov a nahlásených garantov, ktorí boli okrem VŠZaSP sv. Alžbety garantmi študijných programov aj na iných školách.[19] Minister školstva chcel zmeniť štatút VŠZaSP na odbornú vysokú školu, hoci v roku 2008 Akreditačná komisia ministerstva školstva SR na základe komplexnej akreditácie odporučila VŠZaSP sv. Alžbety zaradiť medzi slovenské univerzity. VŠZaSP sv. Alžbety sa tak mala stať prvou slovenskou súkromnou univerzitou.[20] Vo funkcii rektora profesora Krčméryho nahradil doc. MUDr. Marián Karvaj. Po tom, čo sa v roku 2010 Marián Karvaj rozhodol prijať ponuku na funkciu riaditeľa FnSP v Nových Zámkoch a rezignoval na funkciu rektora, bol v decembri 2010 Vladimír Krčméry Akademickým senátom VŠZaSP sv. Alžbety znovu zvolený, a začiatkom roka 2011 prezidentom SR opätovne uvedený do funkcie rektora VŠZaSP sv. Alžbety. Pôsobí aj ako poradca ministerstva zdravotníctva SR.

V roku 2007 a v roku 2010 bol odborným garantom – regionálnym ambasádorom protitetanového projektu medzinárodnej organizácie UNICEF na Slovensku.[21] Pri realizácii zahraničných zdravotníckych a humanitárnych projektov v krajinách tretieho sveta v Ázii, Afrike a na Haiti spolupracuje profesor Krčméry a Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Bratislave dlhoročne s viacerými domácimi aj medzinárodnými inštitúciami – Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie SR, vládna organizácia SlovakAid, s Juhoafrickou katolíckou univerzitou v Keni, s Trnavskou univerzitou – Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce, jezuitskou katolíckou Univerzitou v Scrantone (Pensylvánia), Misionárkami matky Terezy, Saleziánmi don Bosca[22], Sestrami Milosrdenstva (Írsky rehoľný rád), kanceláriami WHO, ministerstvami afrických štátov, miestnymi farnosťami, neziskovými organizáciami, OZ[23] Dobrota svätej Alžbety, mnohými občianskymi združeniami, Arcidiecéznou charitou Praha, Spoločnosťou Úsmev ako dar,[24] Lekármi bez hraníc – MSF a ďalšími.[25]

Bol autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, odborných článkov, prednášal na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a sympóziách. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky, francúzsky a po taliansky.[5]

S manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka, mal štyri deti – Michala, Moniku, Luciu a Dominiku.[26] Bol veriaci človek, dlhodobo sa verejne angažoval za práva nenarodených detí. Počas komunistického režimu aktívne pôsobil v cirkevných mládežníckych hnutiach, tajne prevážal biblie a zúčastňoval sa na cirkevnom živote. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry[27] bol počas komunistického režimu viacero rokov väznený kvôli svojim aktivitám laického apoštolátu a evanjelizácie medzi medikmi a robotníkmi. Vladimír Krčméry nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.

Vladimír Krčméry zomrel 20. decembra 2022[28] na infarkt myokardu.[29]

Pôsobenie počas pandémie Covid

Od 23. marca 2020 bol Krčméry členom permanentného ústredného krízového štábu.[30] Tento krízový štáb vláda zriadila ako užší tím odborníkov, ktorých úlohou je permanentne vyhodnocovať informácie a koordinovať činnosť v rámci zabezpečovania rozhodnutí a prijímania opatrení, ktoré majú zamedziť šíreniu nového koronavírusu COVID-19. Koncom apríla 2020 (pred schválením uvoľnenia opatrení začiatkom mája) sa vzdal tejto funkcie.[31]

Krčméry sa stal obľúbeným zdrojom informácií ohľadom prebiehajúcej pandémie koronavírusu na Slovensku v tlači, rádiách a televízii.[32][33][34] V konečnom dôsledku o opatreniach rozhodovali členovia Pandemickej komisie vlády SR pod vedením premiéra, ministra a hlavného hygienika. Krčméry ako jeden z hlavných reprezentantov „odborníkov“ ktorí opatrenia otvorene kritizovali. Po tom, čo z krízového štábu odstúpil v apríli, v máji 2020 vyhlásil: "Bolo chybou nevyhlásiť výnimočný stav."[35] 27. októbra 2020 vydal výzvu vláde na efektívne kroky v boji s pandémiou.[36]

Bol tiež ako prvý na Slovensku zaočkovaný proti COVID-19, pred kamerami 26. decembra 2020.[37]

Kritika

Vzdelávanie

  • Vladimír Krčméry bol v roku 2007 ako rektor VŠZaSP oponentom dizertačnej práce Jána Figeľa. Udelenie titulu PhD. inžinierovi Figeľovi, vtedajšiemu eurokomisárovi, v odbore „sociálna práca“, bolo mediálne široko diskutované a kritizované.[38]
  • VŠZaSP udelila tituly viacerým aktívnym politikom (Mojmír Mamojka, Viera Tomanová, Jana Vaľová).[39]
  • Titul PhD. v niektorom z odborov „verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo a sociálna práca“, ktorým sa nikdy nevenoval, dostal počas rektorovania Krčméryho aj vyštudovaný právnik, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ani VŠZaSP a ani Kováčik udelenie titulu nechceli komentovať, rovnako ako aj odmietli zverejniť odbor, čas štúdia, tému, meno školiteľa a vykázanú publikačnú a vedeckú činnosť.[40]
  • Vladimír Krčméry propagoval na VŠZaSP udeľovaný titul „MHA“, ktorého vydávanie sa nezaobišlo bez problémov. Lekári zaplatili za štyri semestre takmer 2-tisíc eur za doplňujúce štúdium a očakávali, že skončia s akademickým titulom MHA. Dostali však titul magister.[41]
  • O tituloch, ktoré vyvolávajú pochybnosti, mala informovať aj ohlásená, ale vedením RTVS stiahnutá investigatívna relácia Reportéri. Konkrétne šlo o tituly pre bývalú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nom. SMER-SD), ktorá s Vladimírom Krčmérym pôsobila v krízovom štábe venujúcom sa COVID-19.[42]
  • Nadácia Zastavme korupciu a denník SME označuje svoje zistenia, ktoré súvisia s dlhoročným pôsobením Krčméryho na akademickej pôde za veľmi závažné. Ide o udeľovanie profesorských titulov v oblastiach ako ošetrovateľstvo, či sociálna práca. V ošetrovateľstve bolo od roku 2000 vymenovaných na Slovensku 38 profesorov (v Česku 3) a v odbore sociálna práca 57 (v Česku 3). Navyše, pri skúmaní databáz narazila aj na zaujímavé pozadie spolupráce medzi Vysokou školou svätej Alžbety a súkromnou Komplexnou centrálnou záchrannou službou, ktorá profituje predovšetkým na štátnych zákazkách.[43]

Podpora Roberta Fica v prezidentskej kampani 2014

Vladimír Krčméry podporil pred voľbami prezidenta v roku 2014 kandidáta Roberta Fica. Nahratý spot s Krčméryho podporou používal Robert Fico v rámci svojej kampane „Pripravený pre Slovensko“. Krčméry v klipe okrem iného povedal, že Ficovi ďakuje za stovky zachránených ľudských životov.[44]

LGBT+

Vladimír Krčméry podpísal Vyjadrenie psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu[45] ktoré bolo kritizované Amnesty International ako nevedecké a ideologicky podfarbené.[46]

Vzdelanie

Je držiteľom viacerých čestných doktorátov:

Členstvá a redakčné rady

  • Medzinárodné / zahraničné:[51]
    • Člen edičnej rady (Chemoterapy Basel 1991 – 1997)
    • Člen IATCG a IFICG EORTC 1991
    • Člen edičnej rady International Journal of Infectious Diseases, New York, od 1996 – až do súčasnosti (Mníchov)
    • Šéfredaktor Anti-infective Drugs and Chemoterapy, od 1994 až do súčasnosti
    • Člen pracovnej skupiny Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu – antimikrobiálnu odolnosť
    • ESCMID – člen komisie ESGNI (E. Bouza) a ESGAP (JV Meer)
    • člen britského Kráľovského kolégia lekárov a člen Amerického kolégia lekárov
    • Antiinfective Drugs Chemotherapy, od roku 1996 (Mníchov)
    • International Journal of Chemoterapy, 1990 – 1998 (Bazilej – New York – Tokio)
    • Medzinárodný magazín infekčných chorôb, od roku 1998 (New York)
    • Journal of chemoterapie, od roku 1999 (Florencia)
    • Acta chemotherapeutica, 1999 (Viedeň)
    • Americká mikrobiologická spoločnosť, 1993, člen (Washington)
    • Americká spoločnosť pre infekčné choroby, 1998, člen (Washington, DC)
    • Európska chemoterapeutická spoločnosť (Londýn) (FESCI)
    • Čestný pokladník Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu
  • Domáce:[51]
    • Predseda Antibiotickej komisie Národnej poisťovne
    • Člen rady ministra zdravotníctva SR
    • Predseda komisie ministerstva zdravotníctva SR pre posudzovanie antibiotík[52]

Vyžiadané hosťovanie ako profesor

  • 1997 – 2000 – Interná medicína, Univerzita Brno, Česko
  • 1988 – Zdravotnícky manažment a administratíva – Univerzity of Scranton, PA
  • Katolícka univerzita v Ríme

Čestné tituly a ocenenia

  • 1993 – Ocenenie mladého bádateľa – Montreaux, Switzerland
  • 1991 – IHS ocenenie – Boulder CO
  • 2007 – Cena literárneho fondu SAV za rok 2006, prémia za trojročný vedecký ohlas, 2. miesto v kategórii prírodné a lekárske vedy[53]
  • ocenenie Vedec roka SR za rok 1998 za zavedenie plánovanej progresívnej antiinfekčnej liečby u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Navrhol algoritmy, ktoré sa stali súčasťou európskych odporúčaní (EORTC).
  • Cena primátora mesta Bratislavy za rok 2010
  • Zlatá medaila MPSVR SR – apríl 2010 – rezortné vyznamenanie od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR – za dlhoročné rozsiahle humanitné, charitatívne a misijné aktivity v prospech ľudí v krízových životných situáciách na Slovensku a v krajinách tretieho sveta.[54]
  • november 2010 – ocenenie od združenia „Človek v ohrození“ – Cenu za prínos krízovým oblastiam sveta (za humanitárnu pomoc obyvateľom Haiti postihnutým zemetrasením).
  • 2010 – výročná cena združenia Neformálne ekonomické fórum – Hospodársky klub – „Zlatý Biatec 2010“ ako vedúca osobnosť 100-členného slovenského zdravotníckeho „Tropic Teamu“ – tropického zdravotníckeho tímu pôsobiaceho na pôde VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.[55]
  • 2012 – Krištáľové krídlo za rok 2011 v kategórii filantropia za založenie skupiny lekárov a vedecko-výskumných pracovníkov s názvom Tropicteam s pôsobnosťou po celom svete.[56]
  • 2012 – Bol mu v Poľsku udelený diplom čestného profesora – prof. h. c. Professor honorificum – Vysoká škola manažmentu, Varšava, Poľsko – Warsaw Management Academy in Warsaw, Poland.[57]
  • 2013 – Kuala Lumpur, Malajzia – 4. máj 2013 – Prevzatie ocenenia za prínos v oblasti medicíny z rúk princa Malajzie Muhammada V.

Publikačná činnosť

  • Publikoval minimálne 10 monografií, 206 zahraničných publikácií SCI, 1097 SCI citácií[51][58]
  • Krčméry bol do roku 2015 (so 150 spoluautormi) autorom 334 publikácií registrovaných v databáze Scopus[59], ktoré boli citované 2910-krát. Slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra ho zaradila medzi 4 najlepších špičkových vedcov v medicínskych vedách v roku 2008[60] s Hirschovým indexom viac ako 15 (v roku 2015 mal h-index 24). V roku 2020 mal Krcmery, Vladimir na Scopus viac ako 450[61] citovaných dokumentov a na Web of Science 425[62] opäť s h-index 24.

Vybrané publikácie

  • HAĽKO, Jozef; KRČMÉRY, Vladimír. Protinádorové a protimikrobiálne antibiotiká a  chemoterapeutiká. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1989. 577 s.
  • TURŇA, Ján; KRČMÉRY, Vladimír; KETTNER, Milan; ANTAL, Martin; AUGUSTÍN, Jozef. Rekombinantné DNA a biotechnológie. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1990. 696 s. ISBN 80-05-00079-0.
  • ČATÁR, Gustáv; KRČMÉRY, Vladimír; SOBOTA, Koloman. Aktuálne farmakoterapeutiká 4 : Antiparazitiká. 1. vyd. Martin : Osveta, 1991. 197 s. ISBN 80-217-0282-6.
  • KRČMÉRY, Vladimír, a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1995. 73 s. ISBN 80-217-0592-2.
  • KRČMÉRY, Vladimír; STUDENÁ, Mariana; HRICÁK, Vasiľ; MARINOVÁ, I.; ŠEVČÍKOVÁ, Ľ., a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1996. 69 s. ISBN 80-217-0601-5.
  • KRČMÉRY, Vladimír; LACKA, Jozef; ORAVCOVÁ, Eva; KUKUČKOVÁ, Eva. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1997. 50 s. ISBN 80-217-0603-1.
  • KRČMÉRY, Vladimír; HABER, Jan; BUCHVALD, Jozef; LACKA, Jozef; ŠPÁNIK, Stanislav, a kol. Aktuálne farmakoterapeutiká. Martin : Osveta, 1999. 118 s. ISBN 80-88824-83-4.
  • DELVECCHIO, Vito G.; KRČMÉRY, Vladimír. Applications of Genomics and Proteomics for Anylisis of Bacterial Biological Warfare Agents. [s.l.] : IOS Press, 2003. 179 s. ISBN 978-1-58603-343-9. (po anglicky)
  • KRČMÉRY, Vladimír, a kol. Manuál antimikróbnej chemoterapie. 3. preprac. a dopl. vyd. Martin : Osveta, 2007. 288 s. ISBN 978-80-8063-262-5.

Referencie

  1. ↑ Central European Doctors Help Out in Africa, Asia [online]. American International Health Alliance, jar 2005, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. Archivované 2011-10-25 z originálu. (anglicky)
  2. ↑ TASR. Nové referenčné centrum sa bude zaoberať aj diagnostikou tropických chorôb [online]. 2007-03-13, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Prezident vymenoval dvoch rektorov vysokých škôl [online]. Kancelária prezidenta SR, 2017-03-15, [cit. 2017-03-16]. Dostupné online.
  4. ↑ Mikrobiologický ústav LF UK a UN Bratislava [online]. www.fmed.uniba.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  5. ↑ a b prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. Dr. h. c. mult.. Humanum, 2010, čís. 5, s. 4 – 9. Dostupné online. ISSN 1898-8431.
  6. ↑ a b c d e Vladimír Krčméry In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-03-12]. Dostupné online. Archivované 2021-03-09 z originálu.
  7. ↑ a b THE UNIVERSITY OF SCRANTON. Honorary Degree Recipients [online]. Scranton, Pennsylvania 18510, 2010, [cit. 2011-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b Jihočeská univerzita udělila přednímu světově uznávanému lékaři prof. MUDr. Vladimíru Krčmérymu, DrSc., čestný doktorát [online]. České Budějovice: Jihočeská univerzita, [2006], [cit. 2020-12-09]. Dostupné online. Archivované 2021-03-09 z originálu.
  9. ↑ KAMPF, Vladimír. Psovi hodil všetky publikácie, profesúry a doktoráty. [online]. Trnavský hlas, 2011-12-26, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  10. ↑ OSOBNOSTI OZ, Najvýznamnejšie osobnosti Slovenska. Vladimír Krčméry životopis [online]. Osobnosti OZ, 2007, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  11. ↑ VŠZASP SV. ALŽBETY, Projekty. Projekty VŠZaSP svätej Alžbety. [online]. Bratislava: 2011 september, [cit. 2011-09-02]. Dostupné online.
  12. ↑ JURISTÝ, Ján. Prvý slovenský humanitárny projekt v Keni [online]. Bratislava: Verejné zdravotníctvo, 2011, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  13. ↑ Profesor Krčméry – Nemohli sme sa pozerať na to, ako tie nevinné deti umierajú [online]. Bratislava: 2015-02-01, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online. Archivované 2015-04-17 z originálu.
  14. ↑ Vysoká škola svätej Alžbety ošetrí ročne 50 tisíc chudobných. [online]. Bratislava: 2012-10-22, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  15. ↑ S maláriou už bojuje aj ochrankár Slotu ml. [online]. Bratislava: 2006-11-25, [cit. 2014-02-12]. Dostupné online.
  16. ↑ Nové referenčné centrum sa bude zaoberať aj diagnostikou tropických chorôb. [online]. Bratislava: TASR, 2007-03-13, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  17. ↑ Proti tropickým chorobám by malo bojovať nové centrum. [online]. Bratislava: 2007-03-13, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  18. ↑ Menovanie Vladimíra KRČMÉRYHO za rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. [online]. Bratislava, Prezidentský palác: 2007-02-01, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  19. ↑ SITA. Rektor Krčméry odstúpil na protest proti ministrovi Mikolajovi [online]. Pravda.sk, 2009-12-21, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  20. ↑ SITA. VŠ SV. ALŽBETY: Vyjadrenia Mikolaja sú predčasné [online]. webnoviny.sk, 2010-02-11, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  21. ↑ Hilmerová a Kramár budú bojovať proti tetanu [online]. Communication Works s.r.o, 2010-03-11, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. Archivované 2010-11-28 z originálu.
  22. ↑ VŠZASP SV. ALŽBETY – PARTN. ORGANIZÁCIE. Projekty – partnerské organizácie [online]. 2012, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  23. ↑ OZ DOBROTA SVÄTEJ ALŽBETY – ADOPCIA DETÍ NA DIAĽKU. OZ Dobrota sv. Alžbety, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online. Archivované 2013-07-30 z originálu.
  24. ↑ VYSOKÁ ŠKOLA SV. ALŽBETY – PROJEKTY – PARTNERSKÉ ORGANIZÁCIE. [Cit. 2012-08-29]. Dostupné online.
  25. ↑ Trnava: Medzinárodná konferencia hospicovej a paliatívnej starostlivosti [online]. TK KBS, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  26. ↑ Mátali ho mŕtve africké deti. Profesora Krčméryho nezlomil infarkt ani malárie, jeho oporou bola manželka [online]. dobrenoviny.sk, 2022-12-21, [cit. 2022-12-21]. Dostupné online.
  27. ↑ ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA. Silvester Krčméry životopis [online]. Ústav pamäti národa, 2013, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online.
  28. ↑ Pravda. Vo veku 62 rokov zomrel profesor Krčméry. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-12-20. Dostupné online [cit. 2022-12-20]. ISSN 1336-197X.
  29. ↑ TASR. Vladimír Krčméry zomrel na infarkt, oznámila jeho rodina. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-12-22. Dostupné online [cit. 2024-01-23].
  30. ↑ Zriadili permanentný krízový štáb. Je v ňom Mistrík i Krčméry [online]. TA3.com, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  31. ↑ Profesor Vladimír Krčméry odišiel z ústredného krízového štábu [online]. tvnoviny.sk, 2020-05-03, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  32. ↑ ČERNICKÁ, Lívia. Krčméry: Koronavírus je zákernejší ako chrípka, SARS či MERS. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-10-04. Dostupné online [cit. 2020-12-08]. ISSN 1336-197X.
  33. ↑ Vladimír Krčméry:"Celoplošné testovanie na COVID-19 je krok správnym smerom" [online]. funradio.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  34. ↑ redakcia / LF. Profesor Vladimír Krčméry v Inkognite prehovoril: TOTO nám pomôže zvládnuť pandémiu! [online]. joj.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  35. ↑ AKTUALITY.SK. Krčméry: Bolo chybou nevyhlásiť výnimočný stav, premiér do rozhodnutí krízového štábu nezasahoval (podcast) [online]. Aktuality.sk, 2020-05-07, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  36. ↑ Vedci na čele s Krčmérym či Čekanom poslali Matovičovej vláde výzvu. Chcú efektívne kroky v boji s pandémiou [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  37. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Očkovanie sa začalo, prvú vakcínu dostal Krčméry. V nedeľu sa zaočkuje aj prezidentka Čaputová. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-26. Dostupné online [cit. 2021-01-07]. ISSN 1339-844X.
  38. ↑ Figeľova práca mala nedostatky, titul dostal za odmenu [online]. SME, [cit. 2012-08-05]. Dostupné online.
  39. ↑ Ján Figeľ má podozrivý titul, minister Čaplovič ho preverí [online]. SITA, [cit. 2012-08-07]. Dostupné online.
  40. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Kováčik získal PhD. tam, kde Figeľ [online]. Petit Press, a.s., [cit. 2012-09-26]. Dostupné online.
  41. ↑ Lekári prehovorili o zavádzaní na Vysokej škole sv. Alžbety [online]. [Cit. 2017-04-12]. Dostupné online.
  42. ↑ MIROSLAVA KERNOVÁ. Reportáž o podozrení z plagiátorstva Kalavskej dostala v RTVS stopku, šéfka Reportérov bola odvolaná [online]. [Cit. 2020-10-07]. Dostupné online.
  43. ↑ KAPITÁN, PETER. Cez čiaru: Krčméryho škola je liaheň profesorov s miliónovými príjmami (video) [online]. Petit Press, [cit. 2020-11-13]. Dostupné online.
  44. ↑ V. Krčméry: „Robert Fico nám pomohol zachrániť stovky ľudských životov" [online]. YouTube : FICO2014, 2014-03-26, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
  45. ↑ Vyjadrenie psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu [online]. transsexualizmus.sk, 2017-05-24, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.
  46. ↑ MUZIKOVA, Daniela. Stanovisko Amnesty International Slovensko k Vyjadreniu psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu [online]. amnesty.sk, 2022-12-15, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.
  47. ↑ doc. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. In: Věda a výzkum : Profesorská a habilitační řízení [online]. Brno: Masarykova univerzita, [1997], [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  48. ↑ https://uniba.sk/fileadmin/ruk/veda/docprof/PriF_UK/KRCMERY/CV_Krcmery.pdf
  49. ↑ a b Vladimír Krčméry. In: Kto je kto v slovenskej vede. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2020-12-09]. ISSN 1339-844X. Archivované 2021-03-09 z originálu.
  50. ↑ TASR. Krčméry: Korona nás naučila pokore, koľko toho v medicíne ešte nevieme. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-07-23. Dostupné online [cit. 2020-12-09].
  51. ↑ a b c KRČMÉRY, Vladimír. Vladimír Krčméry [online]. Občianske združenie Osobnosti.sk, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  52. ↑ SEDLÁK, Jozef. Antibiotiká sú v mäse aj v iných potravinách [online]. Pravda, 2013-07-11, [cit. 2013-07-21]. Dostupné online.
  53. ↑ SAV: Ceny Literárneho fondu za rok 2006, online
  54. ↑ UPSVAR SK. Svetový deň sociálnej solidarity – Príležitosť na slávnostné odovzdanie vyznamenaní Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR [online]. apríl 2010, [cit. 2013-07-20]. Dostupné online. Archivované 2012-02-01 z originálu.
  55. ↑ Výsledky hlasovania členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a ďalších osobností Slovenskej republiky o výročnej cene Zlatý biatec 2010, založenej v 1993. roku [online]. 2011-02-28, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  56. ↑ Krištáľové krídlo si odniesli Zuzana Krónerová ale aj profesor Koza [online]. sme.sk, 2012-01-15, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online.
  57. ↑ Dyplom Honorowego Profesora WSM dla wybitnego uczonego. [online]. 2012-12-10, [cit. 2013-01-06]. Dostupné online. Archivované 2015-10-20 z originálu. (poľsky)
  58. ↑ Zoznam publikačnej činnosti prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. [online]. [Cit. 2020-12-07]. Dostupné online.
  59. ↑ Krčméry, Vladimír C., Vysoka skola zdravotnictva a socialnej prace sv. Alzbety, Bratislava, Bratislava, Slovakia, Author ID: 7201960494, [Cit: 09/08/2015] (anglicky) Online
  60. ↑ Záverečná správa druhej časti projektu Vedecká špička – Špičkoví vedci a ich pracoviská na Slovensku z pohľadu H-indexu, str.10., ARRA, 2008, Online
  61. ↑ Scopus preview – Scopus – Welcome to Scopus [online]. www.scopus.com, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  62. ↑ Web of Science Core Collection (Krcmery, Vladimir od 1987) [online]. [Cit. 2020-12-08]. Dostupné online.

Externé odkazy
Kembali kehalaman sebelumnya