|
Ľudovít Rajter
Prof. Dr. h. c. Ľudovít Rajter (* 30. júl 1906, Pezinok – † 6. júl 2000, Bratislava) bol významný slovenský dirigent, hudobný skladateľ a pedagóg. Absolvoval Hudobnú školu pre Slovensko v Bratislave (1924, klavír – Frico Kafenda, violončelo – Rudolf Rupník), Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (1929) a Majstrovskú školu Vysokej hudobnej školy F. Liszta v Budapešti (kompozícia – Ernő Dohnányi).[1] Pôvodne pedagóg hudobnej teórie a hry na violončele na Mestskej hudobnej škole v Bratislave (1929 – 1934). Bol dirigentom Maďarského rozhlasu v Budapešti (1934 – 1945), z toho prvý dirigent (1935 – 1945) a spoluzakladateľ Symfonického orchestra Maďarského rozhlasu (1943). Zároveň bol aj pedagóg komornej hudby a orchestrálnej praxe na Vysokej hudobnej škole F. Liszta v Budapešti (1938 – 1945), od r. 1941 ako riadny profesor. V Československom rozhlase bol šéfdirigent Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave (1946 – 1949 a 1968 – 1977). Po druhej svetovej vojne začal pracovať na vzniku Slovenskej filharmónie a v rokoch 1949 – 1976 bol jej prvým dirigentom. Prednášal dirigovanie a komornú hudbu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1949 – 1974), od 1951 vedúci pedagóg dirigentskej triedy, docent (1964). Bol aj hosťujúci dirigent Rozhlasového symfonického orchestra v Bazileji (1968 – 1969). Bol nositeľom mnohých vyznamenaní a ocenení:
Referencie
|
||||||||||||||||||||
