|
Drahoslav Machala
Drahoslav Pavel Machala (* 16. november 1947, Zemianske Podhradie – † 1. január 2015, Bratislava)[1] bol slovenský spisovateľ, novinár a publicista.[1] ŽivotopisZákladnú školu navštevoval v Bošáci. Maturitnú skúšku zložil v roku 1965 na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Po ukončení stredoškolského štúdia bol prijatý na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK), Katedru novinárstva. Prijímacie pohovory na katedru novinárstva sa skladali z dvoch častí, prvý rok bol študent prijatý a potom musel nastúpiť na rok na výrobnú prax. Začínal ako robotník v Pozemných stavbách v Novom Meste nad Váhom, neskôr v Tlačiarenských závodoch v Bratislave. Počas štúdia žurnalistiky na FiF UK v rokoch 1966 – 1971 absolvoval trojmesačnú prax v redakcii časopisu Kultúrny život. Základnú vojenskú službu absolvoval v redakcii Armádneho vysielania Československého rozhlasu v Prahe. Pôsobil ako redaktor kultúry v bratislavskom Večerníku, neskôr od roku 1978 ako redaktor kultúry týždenníka Nové slovo. Podľa registračného zväzku číslo 22659 komunistickej ŠtB bol Machala od roku 1979 vedený ako agent s krycím menom Pamír[2], od roku 1984 ako dôverník s krycím menom Drahoš.[3] Ako agent mal zbierať informácie o zahraničných novinároch a ich kontaktoch. V priebehu roka podal osem správ, následne ho ŠtB z evidencie vyradila, pretože sa stal nomenklatúrnym kádrom strany.[4] Od roku 1986 pôsobil ako redaktor kultúry denníka KSS Pravda. Ponovembrové pôsobenieOd mája 1990 pracoval ako redaktor bratislavskej filiálky týždenníka Matice slovenskej Slovenské národné noviny. Bol spoluorganizátorom matičných zhromaždení Za zvrchované Slovensko v Bratislave 11. marca 1991, 19. septembra 1991 a 11. marca 1992. Bol účastníkom Kongresu slovenskej inteligencie (KSI) na Donovaloch 30. mája 1992 a signatárom jej vyhlásenia. Bol spoluautorom textu Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, ktorú KSI zaslala predsedovi SNR I. Gašparovičovi 3. júla 1992, a ktorý bol základom Deklarácie zvrchovanosti SR prijatej SNR 17. júla 1992. Od mája 1993 bol redaktorom denníka Republika, resp. Slovenská republika. Bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, v rokoch 1996 a 1998 publikoval zborníky rozhovorov Otvorené okná Literárneho týždenníka I., II. V období 1996 – 1998 bol riaditeľom Národného literárneho centra v Bratislave. Za vlád Mikuláša Dzurindu bol poslaneckým asistentom Miroslava Číža zo Smeru. Za prvej vlády Roberta Fica premiérovi občas písal prejavy. Dostal sa aj k štátnej zákazke za 170-tisíc eur od ministerstva školstva ovládaného SNS na učebnice pod názvom Slovenská vlastiveda, ktoré neskôr historici kritizovali.[5] V roku 2013 bol valným zhromaždením Matice slovenskej v Martine zvolený za člena Výboru MS, neskôr bol Výborom MS zvolený za člena Predsedníctva Matice slovenskej. Patril medzi stály autorský kruh vydavateľstva Perfekt.[chýba zdroj] 18. apríla 2012 Machala fyzicky napadol spisovateľa Tomáša Janovica po Janovicovom slovnom útoku. Machala je z minulosti známy viacerými slovnými útokmi na Janovica.[6] Zomrel 1. januára 2015 po ťažkej chorobe.[7] Lukáš Machala je synom Drahoslava Machalu.[8] Dielo
Referencie
Externé odkazy
|
||||||||||||
