Obec Likavka sa nachádza na Liptove, susedí s mestom Ružomberok, je s ním takmer spojená. Nachádza sa na pravom brehu rieky Váh v malej kotlinke medzi vrchmi Mních (z juhu až juhovýchodu), Predný Choč (zo severu) a Čebrať (západ, severozápad), priamo na dopravnej ceste, ktorá spája Oravu s Liptovom. Nadmorská výška obce je 520 m n. m. Obcou preteká potok s rovnomenným názvom, ktorý pramení v severovýchodnom výbežku Veľke Fatry a je pravostranným prítokom rieky Váh.
Dejiny
Prvá písomná zmienka: 1315 – 1341 (Likava).
Najdôležitejším svedkom osídlenia tejto časti Liptova v 13. storočí je kostol sv. Martina v Martinčeku z roku 1260 na blízkom Mníchu. Osídlenie tejto časti Liptova pochádza už z praveku, na hradnom vrchu bolo odkryté hradisko púchovskej kultúry, s ktorým súvisí poklad železných predmetov a laténskych mincí. Ďalej tu bolo poveľkomoravské sídlisko z 10. – 12. storočia. Obec sa najskôr spomína ako Likava a to už spred 13.storočia. Vtedy patrila Likava zemanom. V tomto období daroval likavský majetok kráľ Belo IV. zemanovi Mikulášovi, ktorý so svojimi potomkami vlastnili obec do roku 1335. K týmto zemanom patril aj Ladislav z Likavy (de Likua). V roku 1335 sa však museli zemania majetku vzdať na príkaz liptovského a zvolenského župana Donča, ktorý im dal za likavský majetok náhradu, časť majetku v Liptovskom Trnovci a v Ľubeli. Osada Likava ležala pri dôležitej krajinskej obchodnej ceste, vedúcej zo Zvolena cez Revúcku dolinu popri Ružomberku a smerovala cez Oravu ďalej do Poľska. Nad touto cestou dal liptovský a zvolenský župan Donč vybudovať v druhej polovici 30. rokov 14. storočia hrad, ktorý dostal názov podľa pôvodnej osady – Likava. Dedina Likava a jej majetok spolu s Likavským mlynom bola neskôr kráľovským majetkom, a v poddanskej závislosti pánov z Likavy. Jej súčasný názov Likavka sa prvýkrát spomína v súpise Likavského panstva z polovice 16. storočia.
V roku 1600 sa v uvádzalo Likavke 23 obývaných poddanských domov a 17 opustených dvorov. Podľa urbára mala roku 1625 Likavka 12 sedliackych usadlostí, v ktorých žilo asi 25 rodín a 38 želiarskych domov. Ročnú daň platili na sviatok sv. Juraja, Michala a na Vianoce po 2 florény a 86 denárov. Podľa zápisnice kanonickej vizitácie z roku 1713 mali Likavka a Martinček 497 obyvateľov. V roku 1787 v Likavke žilo 883 obyvateľov a stálo tu 89 domov. V roku 1828 v 179 domoch žilo 1228 obyvateľov. Obyvatelia Likavky museli vydržiavať aj prechádzajúce vojská. V roku 1736 boli prinútení odovzdať pre vojakov kniežaťa Lobkowicza naturálie. Nové podmienky po roku 1848 a postupná industrializácia zmenili aj predmet obživy a s tradičných odvetví, poľnohospodárstva, ovčiarstva, drevorubačstva a pltníctva sa postupne veľa obyvateľov zamestnalo v ružomberských priemyselných podnikoch. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1970 mala obec Likavka 3781 obyvateľov.
Politika
Starosta: Ing. Marián Javorka
Zástupca starostu: JUDr. Jaromír Pavlík
Prednostka obecného úradu: pozícia neobsadená
Obecný úrad vydáva občasník s názvom Likavan, v približnom náklade 1000ks.[5]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Hrad Likava, zrúcanina hradu z prvej polovice 14. storočia. Nachádza sa na skalnom útese severne od dediny. Hrad vybudoval pravdepodobne magister Donč ako obranné miesto cesty z Považia do Poľska. V období rokov 1410-1415 bol hrad upravovaný kráľovskou stavebnou hutou v súvislosti s vpádom moravského markgrófa Prokopa. V 15. storočí sa hradu nakrátko zmocnili Husiti. V nasledujúcom období patril Jánovi Huňadimu, ktorý hrad obnovil a doplnil o západnú bránu. Od roku 1474 ide o hlavný župný hrad Liptova, kedy sa centrum župy presunulo z hradu Liptov. V 15. a 16. storočí sa tu vystriedalo viacero významných majiteľov, Ján Korvín, Štefan Zápoľský a Ľudovýt Pekry, ktorý sídlo veľkoryso prestaval. Neskôr sa hrad dostal do vlastníctva Ilešháziovcov a Štefana Tököliho, ktorý vybudoval na hrade studňu a západné predhradie z roku 1651. Počas protihabsburských stavovských povstaní prechádzal hrad striedavo do držania Habsburgovcov a povstaleckej šľachty. Definitívne bol dobytý po porážke povstania Františka II. Rákociho v roku 1707, kedy bol hrad zmenený na zrúcaninu.[6]
Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1886-1888. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku.[7] Kostol má hladké fasády. Okná na kostola majú kružby a sú ukončené lomeným oblúkom. Portál je ústupkový neogotický s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1899. Stojí na mieste staršej kaplnky z roku 1825. Obnovou prešla v roku 1996.[8]
Mních (696 m) je budovaný na vápencových a dolomitových horninách. Väčšinu Mnícha tvoria dolomity, viac vápencov je vo východnej časti, kde sa v jeho najvýchodnejšom výbežku nachádza Liskovská jaskyňa. Z Mnícha je niekoľko veľmi pekných výhľadov na západnú časť Liptovskej kotliny. Priamo pod jeho južnými svahmi tečie rieka Váh, z Mnícha sa môžete vybrať na prehliadku blízkej obce Lisková a pozrieť si Skalnú päsť (Jánošikovu päsť).
Likavka (500 m) – Čebrať (945 m),
Likavka (500 m) – hrad Likava – Predný Choč – Veľký Choč (1 611 m) 4 1/2 h, červená značka,
Zaujímavosti
Železničná stanica Ružomberok - leží v katastri obce Likavka
Likavčanov prezývajú aj Meteníci (vyslovuje sa tvrdo, bez mäkčenia). Meteník je typické liptovské jedlo, v Likavke ide o slaný koláč z kysnutého cesta, kapusty a slaniny.
S blízkym hradom Likava sú spojené viaceré povesti – jedna z nich hovorí likavskej hradnej pani, ktorá keď sa objaví na lúkach pod hradom, prinesie dobrú úrodu. Ďalšia povesť hovorí o poklade, ktorý na nádvorí stráži verný sluha, ktorého pán hradu zhodil z hradného brala.
O záchranu hradu sa snaží občianske združenie Hortus de Likava, ktoré je zároveň organizátorom Likavských hradných slávností.
V Likavke pôsobí od roku 1919 aj ochotnícky divadelný súbor, ktorý už naštudoval a uviedol viac ako 120 divadelných hier.
Obec má v katastrálnom území až dva zdroje pitnej vody (na Strážniku a pod hradom Likava)
Hlavná vlaková stanica Ružomberok sa nachádza v katastrálnom území obce Likavka.
Šport
Najobľúbenejším športom v obci je futbal, v regionálnych súťažiach pôsobí Obecný športový klub Likavka. V obci sa súťažne hráva aj stolný tenis (v roku 1977 sa tu uskutočnili majstrovstvá Slovenska mužov a žien) a florbal (Meteníci Likavka). V obci tiež v roku 1979 vznikol Klub Nadšencov Amatérskej Cyklistiky (ako súčasť TJ Družstevník Likavka), ktorý sa v roku 1988 presťahoval do Ružomberka, v Likavke však má viacerých aktívnych členov. Taktiež je v Likavke aktívny aj Klub Slovenských turistov a lyžiarov, KST TOM Likavka, (od roku 2023 KST CHOČ Likavka) ktorý pravidelne organizuje Štefanský výstup na Predný Čebrať, výstup na Predný Choč pri príležitosti SNP - s touto akciou je spojený aj výstup na "Tri vrchy v jeden deň - Memoriál Štefana Pátera, v rámci ktorého sa koná výstup na všetky tri vrchy, ktoré obklopujú Likavku, Čebrať - Predný Choč - Mních.
O rovnomennom potoku pozri Likavka (potok).
