|
Kvetoslav Hečko
Kvetoslav Hečko (* 9. august 1958, Bratislava) je slovenský dokumentarista, režisér a dramaturg. Je významným dokumentaristom, ktorý vo svojej tvorbe programovo atakuje hranice dokumentu. Často experimentuje s prepájaním filmového, výtvarného a hudobného umenia. Do roku 1998 stihol nakrútiť päťdesiatku prevažne dokumentárnych filmov. Neskôr emigroval a momentálne je aktívny v zahraničí. Okrem toho je autorom viacerých textov, venujúcich sa filmovej problematike. Jeho kniha Príprava a scenár dokumentárneho filmu, v ktorej sa podrobne zaoberá aj vzťahom dokumentárneho filmu a umenia, je určená najmä filmovým praktikom i teoretikom. ŠtúdiumVyštudoval odbor dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Vtedajší absolventi boli ovplyvnení tvorbou 60. rokov (civilizmus, nová vlna). Kveto Hečko v jednom rozhovore uvádza, že sa vtedy nevedeli dostať k množstvu filmov z domácej či zahraničnej dokumentárnej tvorby. Vyučujúci im ich preto prerozprávali. Neskôr keď sa k nim dostal ostal prekvapený a sklamaný. Vyrozprávané zneli oveľa lepšie, ako boli v skutočnosti. Kveto Hečko sa už počas štúdia venoval dokumentárnej tvorbe. Natočil filmy ako Stretnutie, Ráno, Ars Nova (film o amatérskej hudobnej skupine), Šál, Apollo štartuje (humorný medailón vodiča električky). Jeho absolventským filmom bola persifláž na stereotyp portrétov významných umelcov s názvom Vyrástol z prostého slovenského ľudu (1982). Kariéra
Charakteristika tvorbyKrátkometrážna a dokumentárna tvorba Hečkova filmová tvorba inklinuje k výtvarnému a hudobnému umeniu (napríklad Atď. (1987), Zo Suterénu (1989), Argíllia (1991), Squat (1991), Scénografický útok na Gröningen (1992), Jana Želibská (1994), V. Oravec a M. Pagáč (1994), Kaplnka svätej Barbory (1995)). Týka sa to nielen výberu tém (často zobrazuje životy slovenských umelcov-výtvarníkov, hudobníkov a spisovateľov), ale aj ich formálneho spracovania. Pri množstve výtvarníkov, ktorých autor zachytil, sa stretávame s premysleným zoraďovaním archívnych záberov a fotografií, kombinovaných s prítomnosťou zachytávaného, ktorú autor silne štylizuje. Častým je aj dôraz na zvukovú réžiu, v ktorej má dôležité miesto komentár. Medzi obľúbené filmové triky patrí časozberná montáž. Hečko kladie veľký dôraz na farbu, či už ide o štylizáciu dosahovanú prostredníctvom farebného filtra, alebo štylizáciu farbou. Vo filme A tak ďalej o akademickom maliarovi Matejovi Krenovi využíva všetky spomenuté postupy autorského rukopisu. S Krenom následne spolupracoval na štvorročnom projekte, ktorého výsledkom bolo experimentálne dielo Taký je film (získal ocenenie Zlatého tanečníka na španielskom festivale v Huescu). Spája sa tu animácia (260 fotograficky presných kresieb Mateja Krena) s hraným filmom vo viacnásobnom prelínaní a vzájomnom popieraní ilúzie a reality. Ďalšou obľúbenou témou je ekológia a príroda (Prach (1983), 'Ekoem (2010)). Kveto Hečko sa venuje aj vzťahom človeka a spoločnosti (škola-rodina-človek) ako napríklad Štyri päťky (1992). Hraná tvorba Významným režisérskym počinom v hranej tvorbe je film Iba deň (1988). Na tomto filme režisérsky spolupracovali Michal Ruttkay a Vladimír Štric. Zobrazuje životné postoje členov zakázanej hudobnej skupiny. Po tom ako si našli obyčajné zamestnanie a snažili sa uspieť podľa vlastného naturelu sa po dvadsiatich rokoch opäť stretávajú, aby si spolu zahrali. Dielo zobrazuje generáciu dozrievajúcu v 60. rokoch, ktorá dospela počas normalizácie. Hečkova časť Gitara (posledná) bola ovplyvnená štúdiom dokumentárnej tvorby. Hlavnou postavou príbehu je Stano (Jaro Filip). Pokúša sa zachovať si presvedčenie, ideály a hodnoty 60. rokov, v ktorých dospieval, no toto cítenie nezávislosti, rebelantstva a slobody kontrastuje s rolou manžela a otca rodiny. Zahraničná tvorba V súčasnosti Kveto Hečko pôsobí v USA. V rokoch 2001-2004 pracoval pre produkčnú spoločnosť Warner Brothers na filmovej sérii Harry Potter I – III, ako dramaturgický konzultant pri prekladoch filmu do svetových jazykov. Od roku 2004 pracuje pre spoločnosť, ktorá poskytuje služby filmového servera a filmového internetového obchodu. Pre túto spoločnosť produkuje výukové, industriálne a komerčné filmy zamerané na prezentáciu spoločnosti a jej produktu. Natočil pre nich komerčný reklamný spot s názvom Movie Night 2011. V súčasnosti spolupracuje na výrobe série internetových videí o svetových filmoch prezentovaných známym americkým filmovým kritikom Leonardom Maltinom. V rokoch 2005-2007 učil na Academy of Art University na oddelení Motion Picture v San Franciscu strih. Hečkovým najväčším úspechom sa stala strihová spolupráca na krátkom hranom filme Most (americko-česko-poľská koprodukcia, 2003). Ten bol nominovaný na cenu Americkej Akadémie (Oscar) v kategórii krátky hraný film. Centrálna je dilema otca, pracujúceho na zdvíhacom moste, či má obetovať vlastného syna, alebo nechať zomrieť ľudí vo vlaku. Umeleckým filmom je experimentálne, animované, krátkometrážne dielo Ekoem (2010) s environmentálnou tématikou. Vo filme sa spája rapidmontáž, reálne a animované zábery, experimentálnu hudbu a zaujímavé trikové postupy. Hečko pracuje aj s farbami, najmä agresívnou červenou. Spolu vytvárajú mozaiku o zanechaní ľudského, ničiaceho odtlačku v čistej prírode. Film bol vybraný do súťaže na festival LA Shorts, Los Angeles (2010).
Zoznam filmovej tvorbyŠtudentské filmy
Dokumentárne a experimentálne filmy
Krátkometrážne hrané filmy
Ukážky tvorbyZdroje
|
||||||||
