|
Kultúrne dedičstvoKultúrne dedičstvo možno definovať ako súbor hmotných a nehmotných dokumentov, tvorivej činnosti človeka a vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť majúc na zreteli historickú a kultúrno-spoločenskú hodnotu dokumentov. Je v záujme spoločnosti kultúrne dedičstvo chrániť a zachovávať pre budúce generácie.[1] Kategórie kultúrneho dedičstvaNehmotné dedičstvoTvoria ho pamiatky, ktoré nemajú hmotnú podstatu: tradície, folklór, múzické umenie: piesne, básne, povesti, hudobné diela, rituály, spoločenské zvyklosti, vedomosti a skúsenosti týkajúce sa prírody a vesmíru alebo vedomosti a zručnosti potrebné pre tradičné remeslá, jazyk, mená, názvy atď. Na ochranu tejto kategórie kultúrneho dedičstva, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu, bol v roku 2003 podpísaný Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. V súvislosti s dohovorom boli vytvorené dva zoznamy nehmotného kultúrneho dedičstva:
Hmotné dedičstvoPatria sem pamiatky majúce hmotnú podstatu, teda nejaký výtvor ľudskej činnosti alebo predmet ktorý pripomína minulosť (budovy, šperky, predmety každodenného použitia, mince a pod.) Môžeme ho rozčleniť na tieto podkategórie:[1]
Dokumentácia kultúrneho dedičstvaSúčasťou kultúry každej spoločnosti je dokumentácia kultúrneho dedičstva. Jej význam potvrdzuje i existencia rovnomenného odboru štúdia na vysokých školách. Odbor Dokumentácia kultúrneho dedičstva bol na Žilinskej univerzite v rámci Fakulty Prírodných vied akreditovaný v júli 2002.[3] Produkuje kvalifikovaných odborníkov, ktorí sa môžu uplatniť v rámci knižnično-informačnej vedy v sieti archívov, múzeí a knižníc. Teoretickým a odborným základom štúdia sú základy knižničnej a informačnej vedy, teória komunikácie, filozofia, kultúrna história, mediálny manažment, dokumentológia, bibliografia, základy psychológie, knižná kultúra, biografistika, základy muzeológie a archívnictva, základy konzervovania, reštaurovania a ochrany dokumentov, knižničné a informačné systémy a služby, práca s informačnou a komunikačnou technológiou.[4] Absolventi sú spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa vzdelania tieto profesie:
Digitalizácia kultúrneho dedičstvaHlavnou myšlienkou digitalizácie kultúrneho dedičstva je jeho ochrana a zachovanie pre budúce generácie, ako aj zabezpečenie jeho sprístupnenia širokej verejnosti. Jednou z inštitúcií, ktorá túto úlohu na Slovensku zastrešuje je Národné osvetové centrum, ktoré bolo prijímateľom národných projektov Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra (CAIR) a Harmonizácia informačných systémov (HIS). Tieto projekty nerealizovali samotnú digitalizáciu kultúrneho dedičstva, ale vytvorili vhodné prostredie na spracovanie, evidenciu a sprístupnenie kultúrnych a digitálnych objektov na centrálnej úrovni pre zapojené pamäťové a fondové inštitúcie a verejnosť. Jedným z výstupov je prezentačný webový portál Slovakiana, ktorého hlavným cieľom je sprístupnenie kultúrneho dedičstva Slovenska širokej verejnosti. Portál umožňuje používateľom digitálny obsah vyhľadávať, prezerať, sťahovať, zdieľať a ďalej s ním pracovať. Referencie
Externé odkazy |