|
Irak
Súradnice: 33°S 43°V / 33°S 43°V Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii. GeografiaIrak sa nachádza v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Jeho poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou 432 162 km² je po Saudskej Arábii (2 149 690 km²) a Jemene (527 970 km²) tretím najväčším arabským štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7 044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu kočovných beduínov pri hľadaní nových pastvín. ObyvateľstvoVäčšinu obyvateľstva tvoria Arabi (75 %), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznáva šiitizmus (58 % obyvateľstva Iraku).[1] Sunnitský islam vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okolo mesta Tikrít pochádzal Saddám Husajn, v provincii Anbár zasa začal vznikať Islamský štát (militantná organizácia)). Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia s Iránom tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujú autonómne územie s hlavným mestom v Erbíle. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj keď mnohí vyznávajú šíitsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší sú Jezídi v okolí Sindžáru, ale existujú aj ďalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci). Spomedzi ďalších menších sú významní Turkméni, ktorí žijú v blízkosti miest Kirkúk a Mosul, Asýrčania v provincii Ninive a okolí a Mandejci (v južnom Iraku). Okrem nich žijú v Iraku menšie komunity Arménov, Čerkesov a Iráncov. Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva sú Moslimovia. Šíitsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5 % obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov. Nemoslimské vierovyznanie malo 6 % obyvateľov, z ktorých vyše polovica boli kresťania. Asýrčania sú združení v Chaldejsko-katolícka cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev a Asýrska cirkev Východu. Asýrčania hovoria Aramejsky, čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni. Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú náboženská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie. Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.[2] Administratívne členenieIrak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie má Autonómny región Kurdistan. Výsostné znakyMedzi výsostné znaky Iraku patrí štátna hymna a štátna vlajka (čítaj viac: Vlajka Iraku). Pozri ajIné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.svg)
![[1]](http://gulf2000.columbia.edu/images/maps/Iraq_Ethnic_2014_lg.png){kind=link}
![[2]](http://gulf2000.columbia.edu/images/maps/Iraq_Religions_2014_lg.png){kind=link}