Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
„Tous les êtres humains naissent libres et égaux en dignité et en droits. Ils sont doués de raison et de conscience et doivent agir les uns envers les autres dans un esprit de fraternité.“
Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spájané s postupným prenikaním rímskeho vojvodcu Iulia Caesara do Galie v rokoch 58 pred n.l. až 52 pred n.l. Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo jazyk svojich dobyvateľov naučiť, pretože im umožňoval dostať sa na dobre platené a rešpektované pozície úradníkov a takisto získať status rímskeho občana.
Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, ale aj v mestských domácnostiach.
Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. provensalčina, nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.
Obdobie Germánov
Germáni prenikali na galské územia v neskorom staroveku. Vulgárna latinčina sa postupne vytráca a prežíva iba vo forme latinčiny klasickej, ktorá sa stala od roku 313 vyhlásením Milánskeho ediktu jediným jazykom bohoslužieb.
Krajina je relatívne roztrieštená a vyvíjali sa miestne nárečia (patois), z ktorých najvýznamnejšie je nárečie Île-de-France. Postupne sa utvárajú tri hlavné jazykové oblasti:
Nárečie severu krajiny – la langue d'oi"l, označované podľa toho, že áno (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oi"l.
Nárečie juhu krajiny – la langue d'oc, označované podľa toho, že áno (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oc. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, okcitánčinu.
Nárečie frankoprovensálske – les patois francoprovençals, vo východnej oblasti, v okolí miest Lyon, Ženeva a Grenoble.
Vplyv germánskych jazykov na francúzštinu
Vznik tzv. h aspiré (nemé h), ktoré má vplyv na viazanie slov. Zatiaľ čo v germánskych jazykoch sa hláska 'h' vyslovuje, vo francúzštine to tak nie je.
Vzniká charakteristický prízvuk francúzštiny (accent pointu), väčšinou na koncovej slabike slova. Pretože v germánskych jazykoch je prízvuk na prvej slabike, došlo k redukcii výslovnosti koncových slabík v pôvodných latinských slovách.
V románskych jazykoch je prídavné meno umiestené väčšinou za podstatným menom. Vďaka vplyvu germánskych jazykov možno niektoré krátke prídavné mená vo francúzštine nájsť pred podstatným menom (napr. un petit garçon).
Obdobie šírenia kresťanstva
V roku 496 si franský kráľ Chlodovik I. berie za manželku burgundskú kňažnú Klotildu a preberá aj jej katolícku vieru. Tak sa katolícke kresťanstvo stáva oficiálnym náboženstvom Franskej ríše. Znovu sa vracia vplyv latinčiny, ktorá sa vyvíja do rôznych nárečí.
Francúzština vo svete
Z francúzštiny pochádza veľká časť medzinárodných slov – až 70 % slov v dnešnej angličtine má francúzsky (a sprostredkovane cez francúzštinu vlastne latinský) pôvod. Francúzština je medzinárodným diplomatickým jazykom, komunikačným jazykom EÚ, NATO, OSN a ďalších podobných organizácií, dnes je však vytlačovaná angličtinou, vďaka ktorej jej význam upadá (napriek snahe francúzskej vlády podporovať šírenie jazyka v zahraničí).
