|
Bratislava – mestská časť Ružinov
Bratislava – mestská časť Ružinov[4] (iné názvy: Bratislava-Ružinov, Mestská časť Ružinov, Ružinov; nem. Rosenheim, maď. Főrév) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km² a počtom obyvateľov 72 173 a patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Martin Chren (nezávislý). GeografiaPolohaRužinov sa nachádza na východe Bratislavy. Leží na ľavom brehu Dunaja. Na západe hraničí s mestskými časťami Staré Mesto a Petržalka, na severozápade s Novým Mestom, na severe s Vajnorami, na východe s obcami Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, a s mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice, s ktorými Ružinov susedí aj na juhu.  Členenie MČRužinov sa skladá z ôsmich častí – z bývalých samostatných obcí Trnávka a Prievoz, sídlisk Nivy, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň a priemyselnej časti Vlčie hrdlo. Mestská časť je rozdelená na 9 volebných obvodov – Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň, Prievoz a Trnávka. DejinyVo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva. V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. Erb Prievozu sa zároveň stal erbom mestskej časti. Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim). Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Po 2. svetovej vojne nastal v Ružinove veľký stavebný rozvoj. Prvým sídliskom bolo 500 bytov (50. roky 20. stor.), nasledoval obrovský obytný komplex Ružinov so sídliskami Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň (60. roky 20. stor.) a ako posledné vzniklo sídlisko Starý Ružinov (80. roky 20. stor.). Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatúte hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR). ObyvateľstvoZloženie obyvateľstva podľa častí (2022)
Národnostné zloženie1991:
2001:
2011:
PolitikaSúčasným starostom Ružinova je Martin Chren (nezávislý). Obecné zastupiteľstvo má 25 členov a je volené spolu so starostom na 4 – ročné volebné obdobie. OZ má taktiež 8 komisií. [5] Starostovia
Občianska vybavenosťŠkolstvoV Ružinove sa nachádza množstvo štátnych, cirkevných aj súkromných školských zariadení. Sídli tu súkromná Paneurópska vysoká škola a Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Na Koceľovej ulici v časti Nivy sa nachádza SOŠ s odborným učilišťom pre sluchovo postihnutých, ktoré je jediné svojho druhu na západnom Slovensku.
KultúraObecná firma CULTUS Ružinov spravuje v mestskej časti štyri kultúrne domy – DK Ružinov, SD Nivy, SD Prievoz a SD Trávniky. V Ružinove existujú taktiež dve lokálne médiá, a to mesačník Ružinovské echo a televízny kanál TV Ružinov. Obe vlastní spoločnosť TVR & RE, ktorej 100% – ným akcionárom je MČ Ružinov. Zdravotná starostlivosťNa Ružinovskej ulici sa nachádza Nemocnica s poliklinikou Ružinov, ktorú dokončili v roku 1986. Na Záhradníckej ulici sídli Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku (ŠNOP), a okrem nej v Ružinove pôsobí aj viacero súkromných lekárov a ambulancií. DopravaŽelezničná dopravaRužinovom prechádzajú železničné trate č. 131 Bratislava – Komárno a 132 Bratislava – Hegyeshalom. Na území Ružinova sa nachádza jediná železničná stanica, a to Bratislava – ÚNS (Ústredná nákladná stanica), v ktorej ale žiadne vlaky osobnej dopravy v súčasnosti nezastavujú. V júni 2021 vyhlásili Železnice SR verejnú súťaž na stavbu tzv, Terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov, ktorý sa bude nachádzať pri obratisku električiek na Astronomickej ulici. [6] Mestská hromadná doprava
Cestná dopravaNajdôležitejšími dopravnými tepnami Ružinova sú štvorprúdové ulice Ružinovská, Tomášikova, Bajkalská, Gagarinova a Prievozská. Južným a východným okrajom mestskej časti vedie diaľnica D1, na ktorej sa najmä v rannej a poobedňajšej špičke tvoria rozsiahle kolóny. Lodná dopravaMedzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa nachádza Zimný prístav z konca 19. storočia, ktorý bol kedysi jedným z najväčších v Európe. Po bombardovaní rafinérie Apollo v roku 1944 bol značne poškodený, a tak jeho význam upadol. O niekoľko sto metrov nižšie pozdĺž toku Dunaja bol v rokoch 1975 – 1983 postavený novší prístav Pálenisko spolu s opravovňou lodí (Lodenicou). ŠportRužinov ponúka mnoho priestorov na športovanie. Nachádzajú sa tu tri futbalové štadióny, a to na Sklenárovej (FC Ružinov Bratislava), Hrachovej (momentálne na ňom hrá ŠK Slovan Bratislava "B", v minulosti tu hral FK Rapid Bratislava) a na Nerudovej (SDM Domino). Väčšinu športovísk prevádzkuje spoločnosť Ružinovský športový klub [7], ktorý spravuje Areál netradičných športov na Pivonkovej ulici [8], kde sa nachádzajú priestory na športy ako sú streetball, nohejbal či inline hokej. Okrem toho má v správe Zimný štadión Vladimíra Dzurillu na Ružinovskej ulici [9], Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere [10] a viacero školských areálov, z ktorých niektoré sú prístupné pre verejnosť. Na severovýchodnom konci mestskej časti sa nachádza obľúbené rekreačné stredisko Zlaté piesky. Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdroj
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
