|
AgnosticizmusAgnosticizmus (z gr. a- = ne-, gnosis = poznanie) je filozofický názor, stanovisko, podľa ktorého nie je možné poznať podstatu vecí alebo sveta. Ide predovšetkým o metafyzické tvrdenia o živote alebo o existencii Boha, bohov či samotnej podstaty sveta. Poznanie sa obmedzuje iba na skúsenosť, na javy a podobne. K zástancom agnosticizmu zaraďujeme Huma, Kanta a pozitivistov. Filozofiu agnosticizmu ďalej rozvíjali Thomas Henry Huxley, Robert G. Ingersoll a Bertrand Russell. Termín agnosticizmus je plodom 19. storočia (Th. H. Huxley) a označuje vtedy pozitivistický názor, že problémy metafyzickej pravdy a najmä náboženské otázky nie sú zodpovedateľné. Táto tendencia pokračuje v neopozitivizme 20. storočia a radikalizuje sa natoľko, že agnosticizmus považuje princípy náboženstva z hľadiska jazykovej analýzy a tautológie za nezmysel (porovnaj s ignosticizmom), pretože ich pravdivosť nemožno empiricky ani potvrdiť ani vyvrátiť. Agnostici vo väčšine prípadov nie sú ateisti, pretože a priori neodmietajú existenciu Boha. Agnosticizmus podľa HuxleyaAgnosticizmus je metóda, ktorá spočíva v prísnej aplikácii jedného jediného základného princípu: pozitívne sa tento princíp dá vyjadriť takto: vo veciach rozumu používaj rozum bez toho, aby si sa dal rušiť inými vplyvmi. Negatívne sa dá tento princíp vyjadriť takto: vo veciach rozumu nepovažuj za isté tvrdenia, ktoré neboli dokázané alebo ktoré sa dokázať nedajú. Podľa V. NeffaAgnosticizmus je náuka, podľa ktorej je ľudské poznanie obmedzené iba na vonkajšiu, zmyslovú podobu a hmotnú tvárnosť vecí, ktorú nemožno prekročiť. Agnosticizmus podľa katolíckej vieroukyAgnosticizmus má viacero foriem. V určitých prípadoch agnostik odmieta popierať Boha, ba naopak, požaduje jestvovanie transcendentnej bytosti, ktorá sa však vraj nemôže zjaviť a o ktorej nikto nemôže nič povedať. V iných prípadoch sa agnostik nevyslovuje o existencii Boha a vyhlasuje, že ju nemožno dokázať, ba ani potvrdiť alebo poprieť.[1] ReferenciePozri ajZdroje
|